Pavel "Hirax" Baričák- Šlabikár šťastia: Návrat k sebe

Názov: Šlabikár šťastia: Návrat k sebe
Autor: Pavel "Hirax" Baričák
Séria: Šlabikár šťastia
Diel: prvý
Vydavateľstvo: HladoHlas, 2012
Počet strán: 318
Originálny názov: Šlabikár šťastia: Návrat k sebe
Čítané v jazyku: slovenský
Anotácia: Nie náhodou Hirax nazval svoju prvú motivačnú knihu Šlabikár šťastia: Návrat k sebe. Jednoduchou formou vhodnou pre prváčikov v nej vysvetľuje princípy sebaprijatia, odpustenia, pozitívneho myslenia, „pustenia“ rodičov, pochopenia choroby, rozpustenia bolesti, vyriešenia „problému“, zanechania boja, počúvania srdca, vnímania symbolov života, oslobodenia sa od bôľov iných. Príde aj na zákony zrkadlenia, príťažlivosti a rezonancie, dôležitosti nepretvarovania sa, škodlivosti sľubovania, prijatia cudzej i vlastnej smrti, aby sa dostal až k energii z tvorenia, rebélie, meditácie, k dôležitosti ďakovania, chválenia, nezosmiešňovania, neposudzovania a v neposlednom rade k úcte k milovanej zemi. Autor vás nenútenou a pozitívnou cestou navedie k znovuobjaveniu vlastného dieťaťa v sebe, opäť z vás pokúsi stvoriť prirodzených bláznov a pošepne vám návod, ako sa stať bytosťou, ktorá zoberie vlastný život do svojich rúk, prevezme zodpovednosť za svoje činy a opustí súčasný Matrix. Baričák totiž neverí na zmenu cez politikov. Jeho rovnica je iná a jednoduchá: zmeňte seba, dajte to cez lásku deťom a tie zmenia zajtrajšok.

"Možno ma raz za túto knihu upália, ale ak moje vety urobia aspoň jednu ďalšiu dušu šťastnejšou, moja misia bude splnená." 

Túto knihu som dostala na Vianoce. Bol to darček a málo kníh, ktoré dostanem aj prečítam. Málo ľudí sa trafí do niečoho, čo by ma skutočne bavilo. Vlastne toto bola moja prvá, ktorá ma bavila. Ale z tejto vyžarovalo niečo neskutočné. Viem, že písať recenziu na knihu, ktorá nie je prečítaná do poslednej strany by sa nemalo, no pri tejto to inak nejde.

Zo začiatku som knihu čítala kapitolu po kapitole. Normálne ako dej, no vždy keď som sa začítala a prečítala z nej veľa, tak som nevedela ani kde som. Táto kniha vôbec nepatrí k tým ľahko čitateľným. Ak ju chce človek len tak prečítať, tak bez problémov. Za pár hodín sa dá v pohode zvládnuť, no myslím, že táto kniha má väčší zámer ako bezmyselné vety. Nechala som si tú knihu ležať na stole a sem- tam som si z nej čosi prečítala, no potom som to nechala tak a po čase sa k nej znovu vrátila. Teraz píšem recenziu a listujem v tej knihe. Prečítala som z nej veľkú časť, no mnohé kapitoly ma zaujali až teraz. Možno som vtedy zrovna nechcela čítať o tomto a o tamtom. 

Kniha je rozdelená na 3 časti: Rozhliadnime sa, Návrat k sebe, Nový sen ľudstva. Prvú časť som ani trochu nepochopila, druhú mám prečítanú ako-tak celú a k poslednej sa ani dostať nechcem. Ja sa nechcem s tou knihou rozlúčiť. 

Veľmi sa mi páči, že je taká prehľadná. Každá kapitola má svoj dlhočízny názov, ktorý ju dokonalo vystihuje, a tak sa ľahko hľadá to neprečítané. Hneď na začiatku sú 2 citáty, ktoré sa mi veľmi páčia.  Po každej kapitole je jeden milý obrázok ako Slnko objíma Zem. Je to Slnko a Zem, nie? Prosím, nech sa na mňa pán Baričák nehnevá, no ja tomu obrázku stále nechápem.

Kniha nie je písaná zložitým spôsobom, no nie je to žiadna oddychovka. Je to fakt taký šlabikár pre prváčikov-pre takých na akých naráža autor (rozhodne je zábavnejšia ako učebnice), no často som sa pýtala, či je to fakt také jednoduché alebo to len ja vidím zložito. Stále nepoznám odpoveď, pretože autor síce píše o mnohých veciach, no hneď na začiatku nenapísal ako si ich vziať k srdcu. Existuje vôbec nejaký postup? Pochybujem. A presne to mi tam chýbalo. Čítala som, vedela som aké super by boli niektoré veci, no aj tak ich neviem vložiť do svojho života. V každej kapitole je aj nejaký príbeh. Príbehy sa mi páčili viac zo začiatku než ako tie neskôr, no boli super. Boli či už zo života autora alebo jeho priateľov. Bolo zábavné sledovať niektoré situácie zo životov iných, a potom sa pozrieť na seba a vidieť, že robím to isté. Ale aj keď vidím, že robím to isté, tak sa to po jednej kapitole asi zmeniť nedá. Kiežby to bolo také jednoduché... (Alebo len ja všetko tak zťažujem?) Jedna kapitola o jednom chalanovi, ktorý chcel cestovať mi najviac utkvela v pamäti. Bola prvá, ktorá ma tak veľmi zaujala a to bol ešte len začiatok a ja som mala už obľúbenú kapitolu. Veľmi sa mi páčil štýl písania autora. Nikdy som nečítala takú knihu, z ktorej by tak moc bolo cítiť ľudskosť ako z tejto. Skladal tam vlastné slová a miestami tam aj nadával. Keď som sa s tým po prvý krát stretla, tak som sa na tú knihu len tak dívala. V tom momente si ma tá kniha získala už úplne.

Toto bola moja prvá kniha od slovenského autora. Možno sa k inému ani nedostanem, pretože nemám rada slovenské knihy. Ale po tomto to isto zvážim. Celá kniha je skvelá, no mnohým veciam nechápem. Nie že by to bolo písané zložito, no niečo vo mne niektoré veci pochopiť nechce. Príbehy, ponaučenia... to všetko bolo úžasné. Možno ak prídem na to ako si tie všetky ponaučenia vložiť do života, tak sa mi tá kniha bude páčiť ešte viacej.

„Žite svoj život naplno, do posledného dychu a s láskou. Buďte vďační za tento život, tak dlho ste oň žiadali a tak dlho ste sa naň pripravovali. Dôverujte a milujte, bolo by hlúposťou prežiť akúkoľvek jeho časť v apatii. Vráťte sa k pozitívnemu zmýšľaniu, objavte a naplňte svoje poslanie. Všetko je dokonalé. Aj keď spadnete na dno, je to zámer dokonalosti. Vtedy musíte pochopiť, že jediná cesta vedie nahor.“

Knihe dávam 5 štvorlístkov z 5. Bola, je aj bude skvelá. Je to kniha, ku ktorej sa treba vracať. Aj keď ju prečítam už celú, tak ju nikam neodložím. Budem si kapitoly opakovať dookola a dookola.